Už roky predtým utekala z jedného dabingového štúdia do druhého a po ceste sa zastavila odohrať predstavenie v divadle. Zastaviť sa na tri roky? To nešlo. Muzikant na voľnej nohe všetkých neuživí... „Bez toho, aby sme sa dohovárali, samo vyplynulo, že doma zostane Roman.“ V úrade, kde šiel požiadať o materský príspevok, sa pred štrnástimi rokmi na neho pozerali ako na Yettiho. Chlap doma s deťmi a žena v práci?! Kým sa úradníčky stihli spamätať z prekvapenia, Valérie porodila, priniesla domov z pôrodnice Honzíka a našla si čas aj odbehnúť do štúdia. V tom čase práve prepožičiavala svoj hlas jednej z postáv v nekonečnom seriáli Dynastia, takže sa prakticky nedalo vyskočiť z rozbehnutého vlaku. „Na šiesty deň ma pustili z pôrodnice a na desiaty som už sedela v štúdiu a dabovala Alexis.“
   Našťastie Roman nemal s ničím problém. Dokonca syna vozil každé tri hodiny na dojčenie do štúdia. Starostlivá mama však mala strach, že si jej drobčeka vyhliadnu nejaké vírusy či baktérie. „Dohodli sme sa, že oddabujem, odídem domov, nakŕmim a zase sa vrátim k mikrofónu.“

Učítaná na smrť
Honzík mal tri a pol roka, keď dostal bračeka Romana. V tom čase pre zmenu Valérii prišla divadelná ponuka, ktorá sa neodmieta – hra o dive Emme Destinovej. „Spomínam si, že presne dva mesiace a štyri dni po druhom pôrode som mala premiéru. Bolo 28. októbra, mali sme veľké ovácie, a keďže naše divadlo je pri Vltave, naraz vypukol ohňostroj pri príležitosti štátneho sviatku. To bolo pre mňa krásne symbolické.“ Akoby jej rozhodnutie zostať popri úlohe mamy aj herečkou bolo odobrené i zhora.
   Jej deti však vedeli, že majú pre seba oboch rodičov. „Každú voľnú chvíľu medzi skúškou a večerným predstavením, dabingom alebo zájazdom, som sa im maximálne venovala. Ak inde učia synov jazdiť na kolobežke oteckovia, u nás to pripadlo mne. Dodnes ma bolí chrbát...“ smeje sa herečka. O to viac oceňovala chlapa po svojom boku. „Uvedomila som si, čo to znamená byť s nimi doma.“ No aj keď bola na smrť unavená, rozprávku pred spaním im prečítala. „To sa u nás zachovalo až do predminulého roka. A to už mal jeden trinásť a pol a druhý desať rokov.“ Ak už naozaj nevládala a po desiatich hodinách dabingu bola ,učítaná‘, zhasla svetlo a rozprávky vymýšľala.

My vieme, že si dobrá!
Hoci ako herečka bola na roztrhanie, pre svojich „troch chlapov v chalupe“ zostala obyčajnou. „Keď som dabovala zlú levicu Zaru v druhom diele Levieho kráľa, Honzík sa ma pýta – mami, prečo ty stále hráš tie zlé, veď my vieme, že si dobrá? To bola chvíľa, ktorá človeka zahreje pri srdiečku a poviete si – pre moje deti som maminka.“ Vedia totiž, že aj keď sa z divadelného zájazdu vráti po polnoci, ráno o šiestej vstane a urobí im desiatu.

A čo na to dieťa?
PhDr. Jana Porubská, PhD., psychoterapeutka
Poznám prípad, keď ratolesť ockovi na materskej dovolenke začala hovoriť „mama“, čo maminku tak pichlo pri srdci, že si úlohy s partnerom veľmi rýchlo vymenili. Ktorý z rodičov je vhodnejší, aby zostal doma s bábätkom? Čo rodina, to iná odpoveď. Ak má byť mama nervózna, že jej uteká kariéra, a zúfalo ráta dni, kedy sa jej „ničnerobenie“ skončí, nemôže byť pre dieťa prínosom. Ak zostáva na materskej muž, neznamená to, že musí zoženštieť a z mamy sa nemusí stať chlap v sukni. Dieťa nepotrebuje vedieť, čo rodičov viedlo k rozhodnutiu vymeniť si úlohy, jemu stačí, že ho obaja majú radi.